Veľkobieličania sa rozlúčili s fašiangami tradičným pochovaním basy
Po takmer tridsaťročnej odmlke ožila vo Veľkých Bieliciach tradícia pochovávania basy. Zábava, tanec, spev, ale i chutný guláš, vínko, pagáče, fánky a šišky prilákali v sobotu 5. marca 2011 na veselú rozlúčku s basou viac ako 500 zvedavcov.
Príprava podujatia postavila na nohy celé Veľké Bielice. Ruku k dielu priložili speváčky z Nádeje pod vedením Helenky Okkelovej, Dychová hudba Bieličanka na čele s Jankom Slivkom, hasiči s Milanom Dreveným a bielickí záhradkári.
Podujatie začalo smútočným sprievodom dedinou na čele s konským povozom, na ktorom „kočiš“ Peter Hupka vymieňal detské osádky každých 50 metrov podľa pokynov „farára“ Mira Kohúta. Za nimi neúnavne vyhrávala Bieličanka, dobrú náladu piesňami korenil spevácky súbor Nádej, kým nebožku basu niesli na márach hasiči. Tí starší počastovali sprievod pálenkou, šiškami či koláčmi. Celý sprievod dedinou absolvoval aj primátor mesta Jozef Božik, ktorého potom vyzvŕtala v tanci Helenka Okkelová.
Pri pochovávaní basy sa blysol svojím hereckým majstrovstvom a rečníckym talentom nestarnúci Gusto Mešina ako organista, ktorému asistovala plačka – Gitka Dvončová, rečník – Mišo Bilik, smrtka – Anka Slivková a Danka Horváthová ako Cigánka so synom Onurom. Svojim nenapodobiteľným prejavom pri čítaní z Listu bielického Arpáda všetkých zaujal Miro Kohút. Dobrá nálada vo Veľkých Bieliciach neskončila ani uložením basy na odpočinok a Veľkobieličania sa zabávali až do neskorých nočných hodín.
