Aprílové verejné stretnutie primátora s obyvateľmi Šimonovian

Osud objektu bývalej MŠ na Bezručovej ulici je už nejaký ten piatok jednou z hlavných tém všetkých stretnutí, ktoré sa konajú v mestskej časti Šimonovany. Pohnúť sa konečne z miesta a priblížiť sa konečnému verdiktu bolo cieľom druhej tohtoročnej schôdze občanov s primátorom Jozefom Božikom, na ktoré Šimonovanci neváhali prísť v netradičnom termíne, v sobotu 6. apríla 2013.

Trápenie spôsobuje tunajším občanom už zopár rokov chátrajúca budova bývalej materskej školy. Jej osud chcelo prepísať už niekoľko investorov a záujemcov, ktorí mali s objektom rôznorodé plány. Reálne sa veci dali do pohybu až v roku 2012, kedy sa občania zasadili za myšlienku urobiť rázny rez a podniknúť všetko pre to, aby sa objekt zmenil na vzhľadné a hlavne využité miesto. Ešte stále však nemajú konkrétnu predstavu, aký projekt by posunuli ďalej. V hre bola doposiaľ myšlienka prestavať budovu na byty, polemiky sa viedli aj v súvislosti s domovom sociálnych služieb. Niektorí občania sa v minulosti nadchli pre nápad s obnovením materskej školy, viacerí ešte stále vidia budúcnosť aj v demolácii a rozparcelovaní. V individuálnej bytovej výstavbe by tak mohlo vyrásť desať rodinných domov. Najhoršie je, že názory sa rôznia a riešenie je tak stále v nedohľadne.

Ako ďalej s chátrajúcim objektom?

Diskusiu vedú Šimonovanci príliš dlho a konflikt sa začína pomaly vyostrovať. Niektorí občania vyjadrili obavy v súvislosti s bytovou výstavbou. Tí, ktorých sa to týka, argumentujú tým, že výstavba bytov znamená narušenie ich súkromia. Nechcú, aby na mieste vyrástli viacpodlažné bytové domy a niekto im doslova nazeral do dvora. Pri výstavbe takého objektu však záujemca musí dodržať určité kritériá. Tie sa týkajú obsadenosti plochy, zachovanie výškopisu na úroveň okolitých rodinných domov, ale aj určitý počet bytov, parkovacích miest a pod.

Ďalšie ohnivko reťaze

Novú vodu na mlyn priniesol do diskusie záujemca, ktorý sa na stretnutí prezentoval so svojím projektom. Šimonovanec Ondrej Grenčík, žijúci v súčasnosti v Bratislave, by sa do Partizánskeho rád vrátil. To, čo by si vedel predstaviť v pokojnej štvrti, je práve vybudovanie súkromnej základnej školy. Iniciátor projektu vidí hlavnú devízu školy „vo vytvorení bezpečného a inovatívneho prostredia s tvorivým prístupom učiteľov“. Domácke prostredie vo vilovej časti je pre túto myšlienku ako stvorené, a aj preto sa by rád prihlásil do pripravovanej súťaže. O priazeň sa uchádza tým, že kladie dôraz na tri piliere, a to jazyky, umenie a šport. Ako vyplynulo zo stretnutia, mnohých prítomných tento školský zámer nadchol.

Súťaž pre všetkých

Krédom verejnej obchodnej súťaže, do ktorej sa môžu zapojiť všetky subjekty, fyzické i právnické osoby, bude transparentnosť. Podľa slov Jozefa Božika je mesto pripravené otvoriť súťaž, do ktorej sa môže prihlásiť hocikto s akýmkoľvek námetom. Treba však dodržať určité pravidlá. Prvým kritériom je akceptovanie minimálnej sumy, vyhlasovanej pri predaji tohto objektu, a to 150 tisíc eur. Záujemca musí dokázať, že má reálne zdroje, a tak bude schopný pustiť sa do realizácie projektu ihneď po schválení. Do 14 dní od odobrenia mestským zastupiteľstvom je povinný túto sumu zaplatiť. Aby dosah na spôsob rozhodovania nebol tendenčne spájaný s konkrétnym menom, o víťazovi rozhodne komisia. Do nej zasadnú poslanci za Šimonovany, ktorí zároveň rozhodnú o ďalších dvoch členoch z VMČ. Tajného hlasovania sa zúčastnia aj predsedovia poslaneckých klubov, čím sa zabezpečí maximálna možná transparentnosť.

Dvaja za všetkých, všetci za projekt

Zloženie komisie je postavené na rovnakej báze ako „otvorený“ charakter celej súťaže. Zámerom miestnych poslancov Márie Znášikovej a Jaroslava Tkáča nie je nič iné, ako dopriať štvrti to, čo by jej slúžilo aj o niekoľko rokov. „Záleží nám na tom, aby sme všetko urobili v súlade s vašimi názormi. Musíte nám veriť, že bojujeme za všetkých, aj za tých, ktorí tu teraz nie sú,“ uviedla poslankyňa na margo hlasovania v komisii. „Bol by hriech, aby nesprávne rozhodnutie narušilo status Šimonovian ako historickej časti mesta,“ dodala presvedčivo. O tom, aký „sused“ bude obyvateľom najstaršej časti robiť spoločnosť, sa rozhodne v blízkej budúcnosti.

Text a foto: M. Petrášová