Špecialisti na baťovskú architektúru prednášali v Partizánskom
Hoci sa história Partizánskeho neráta na storočia a má len priemerný ľudský vek 77 rokov, je bohatá a vzácna. Hovorilo sa o nej aj v súvislosti s takým významným odborom, akým je architektúra. Konkrétne na sympóziu s témou Architektúra a územné plánovanie koncernu Baťa ako jeden z faktorov modernizácie Slovenska. Za miesto jeho konania si organizátori zvolili Partizánske.
Sympóziu s medzinárodnou účasťou a pod odbornou garanciou známej historičky architektúry Kláry Kubičkovej patril v stredu 21. októbra 2015 Klub spoločenských organizácií v Partizánskom. Podujatie zastrešovalo Centrum architekta L. E. Hudeca v Banskej Bystrici a ako spoluorganizátor Mesto Partizánske. Primátor mesta Jozef Božik pri otvorení zdôraznil, že mesto víta každú aktivitu, ktorá sa mu núka pre obohatenie poznania histórie a prvopočiatkov mesta. Stála pri ňom práve firma Baťa, ktorá zohrala hlavnú a neodškriepiteľnú úlohu v rozvoji celého regiónu.
Podiel architektúry Baťovho koncernu na modernizácii Slovenska hodnotil referát Henriety Moravčíkovej zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Nakoľko v čase sympózia práve preberala cenu vo Frankfurte nad Mohanom, referát predniesol Igor Teplan zo Spolku architektov. Vyzdvihol hlavne racionalizáciu, účelnosť a ekonomickosť, ktorú reprezentovali industriálne stavby firmy Baťa. O rôznorodom osude Baťových satelitných miest vo svete referoval hosť zo Španielska, Victor Muñoz Sanz. Je absolventom madridskej Technickej univerzity, ale do Partizánskeho meral cestu z Holandska, kde je hosťujúcim pedagógom a výskumným pracovníkom na Katedre urbanizmu Fakulty architektúry Technickej univerzity v Delfte. S naším mestom sa osobne zoznámil už pred dvoma rokmi v rámci svojej výskumnej práce. Poslucháčom pripomenul historické fakty – decentralizáciu firmy ako dôsledok hospodárskej krízy a hrozby vojny, výstavbu moderných miest, ktoré kopírovali model Zlína. Po páde železnej opony a útlme obuvníckej výroby sú mnohé mestá spustošené, no naďalej si zachovávajú svoju typickú panorámu. Rôzne prístupy k ochrane priemyselného dedičstva ilustroval príkladmi z viacerých miest, kde ťažili z projektu všetci zúčastnení, architektúra sa zachovala a nestali sa mestom duchov, plné prázdnych domov. Príkladom nového urbanizmu bola aj kanadská Batava, kde prestavujú priemyselný objekt firmy Baťa na polyfunkčný dom, so zachovaním exteriéru v pôvodnej architektúre. Ďalšie ilustrácie boli z Holandska, Indie, Švajčiarska. Podľa Sanza, dôležité je dohodnúť sa s obyvateľmi na regulatívoch, ktoré im nebudú sťažovať životný komfort, spoja sa citlivé a vizionárske myslenie a rešpektovanie osobného vlastníctva.
Ladislava Horňáková zo Zlína, vedúca odborného oddelenia architektúry Krajskej galérie výtvarného umenia, priblížila celú genézu vývoja stavebného oddelenia firmy Baťa v Zlíne, pod jej vedením najmä jedinečnú výstavbu záhradných miest a stavebnú expanziu firmy do celého sveta. Od predsedu dozornej rady Baťa Slovensko, exministra hospodárstva Jána Holčíka, si účastníci vypočuli referát o morálke a etike v podnikaní a v prístupe k zamestnancom v spoločnosti Baťa.
Profesorka Klára Kubičková poňala svoj referát hlavne ako splatenie celoživotného dlhu, ktorý pociťuje voči významnému architektovi Františkovi Fackenbergovi. Vo firme Baťa pôsobil od roku 1930, v Partizánskom a na Ponitrí od roku 1939. S týmto zanieteným baťovcom, človekom všestranných záujmov mala tú česť pracovať od roku 1959 po absolvovaní vysokej školy v projekčnej kancelárii firmy Baťa na zámku v Bojniciach. Bol to práve Fackenberg, kto sa zaslúžil o priblíženie sa Baťovian k ideálu moderného priemyselného mesta. Ako vedúci stavebného oddelenia ich budoval v rokoch 1939 až 1950.
Dobové písomné materiály, ktoré má k dispozícii Štátny archív, predstavila účastníkom sympózia riaditeľka topoľčianskej pobočky Oľga Kvasnicová. Katarína Andrášiová z oddelenia architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry SAV prezentovala výskum o podnetoch a inováciách Františka Fackenberga pri výstavbe Baťovian, koncepciu ideálneho priemyselného mesta s funkčnými zónami bývania. Ako ilustrovala na fotografiách, súčasnou rôznorodosťou sa pôvodný zámer budovania rodinných domov bez oplotenia z Partizánskeho vytratil, rovnako vinou rokmi neregulovaných zásahov aj rozmanité a zároveň optimálne prostredie pre zamestnancov. Dôležité je uvedomiť si hodnoty dedičstva a mať pocit hrdosti a sebadôvery pre jeho zmysluplné napredovanie aj v dnešnom komplikovanom svete.
Erik Kližan z bojnického múzea zhrnul celoživotnú cestu Fackenberga. Významný architekt je aj autorom rozsiahlej štúdie na úpravu kúpeľného mesta Bojnice, k realizácii ktorej, žiaľ, už po II. svetovej vojne nedošlo, a samotný zámok prešiel pod ministerstvo kultúry.
Zo súboru posterov sa prítomní dozvedeli o súčasnom stave ďalšieho Baťovho satelitu – mesta Borovo. Logista podujatia Juraj Silvan dokument komentoval slovami – Ochranu Baťových objektov môže realizovať len ten, kto pozná ich hodnotu, preto treba ľudí stále vychovávať. Riaditeľ Nadácie Tomáša Baťu Pavel Velev poďakoval organizátorom za prínosné podujatie. Ním vyslovená myšlienka spočítať, koľko domov a výrobných budov celkom postavila firma Baťa po celom svete, bola zaujímavá a bola akousi hodenou rukavicou. Pre neho je potešujúcim aj zistenie, že veľa mladých ľudí si dnes berie Baťu za vzor.
(Tempo)